Jeho prvá skúsenosť s hudbou prišla s otcovou záľubou (Jazzom). Vzorom malého Nickyho bol Joe Morella, vynikajúci bubeník jazzovej skupiny Dave Brubeck. „Predstavoval som si, že som Joe Morella hrajúci na bicie. Prišiel som do kuchyne, zobral som si pár nožov a búchal som s nimi po plynovom variči.“ Otrávení jeho búchaním s náradím v kuchyni mu jeho rodičia kúpili poriadnu bubnovaciu súpravu (vtedy mal 12 rokov ). „Veľa detí chcelo bicykel alebo niečo podobného, ale všetko, čo som chcel ja, boli bubny. Keď mi otec s mamou konečne jeden kúpili, bolo to všetko na Vianoce a sviatky dokopy.“
Keď v 15. rokoch odišiel zo školy, bol už prechodným hráčom v niekoľkých krčmových skupinách. V oblasti hudby si rozširoval svoje schopnosti hraním piesní z otcovej jazzovej kolekcie, ktorá bola plná nahrávok ako The Shadows, The Animals, The Beatles a The Stones. Na odporučenie iného bubeníka začal hrať i nespočetné množstvo veľmi odlišných nahrávok. „Skúšal som všetko – pop, náboženskú hudbu, alebo množstvo rozličného rockového materiálu, nepremýšľal som o tom, či sa mi to páči, alebo nie. Všetko to bolo jednoducho len v rámci cvičenia a v tomto ohľade bol výber množstva štýlov veľmi dobrý a prospešný“.
V roku 1975 sa stal členom Streetwalkers, skupiny, ktorá sa sformovala z bývalých členov Family (spevák Roger Chapman a gitarista Charli Whitney). „Boli to skutoční kamaráti a Streetwalkers bolo skvelá malá skupina. Prečo sa nikdy nepresadili, to neviem.“ Bohužiaľ, Streetwalkers bola skupina určená iba do premiéry 70. rokov (dobré albumy, žiadne hity). Do tej doby, než sa stal členom Iron Maiden, Nicko pracoval dočasne s rôznymi skupinami na ich albumoch. Najviac je známa jeho spolupráca s Pat Travers Band (na ich albume „Makin Magic“ z roku 1976), potom s francúzskymi punk-metalistami Trust, ktorí vystupovali s Iron Maiden na turné v roku 1981 vo Veľkej Británii.
Nicko sa k Iron Maiden dostal v roku 1983, v čase nahrávania albumu „Piece Of Mind“. Stále považovaný mnohými fanúšikmi za jeden z najlepších metalových albumov vôbec. Je veľmi ťažké si predstaviť, akoby vyzerali také umelecké diela ako „Where Eagles Dare, 2 Minutes To Midnight, Can I Play With Madness, Be Quick Or Be Dead, alebo Man On The Edge“ bez Nickovho ohromného štýlu.
Age of Innocence s Nickovým spevom.