Adrian Smith sa narodil 27. februára 1957 vo východolondýnskej časti Hackney. Je autorom piesní ako „Wasted Years“, „Stranger In a Strange Land“ a spoluautorom hitov ako „2 Minutes to Midnight“, „The Wicker Man“ alebo „Different World“. Jeho sóla v piesňach „The Number of the Beast“, „Revelations“ či „Powerslave“ patria k hudobnej špičke. Taktiež sa podieľa na písaní textov, spieva vokály a dokonca aj niektoré celé skladby.

O svojom detstve hovorí: „moja sestra si zvykla zaobstarávať množstvo nahrávok, ktoré sa potom šírili po dome. Boli to veci prevažne od Deep Purple, Free a Black Sabbath a keď s tým prestala, začal som si zaobstarávať nahrávky sám.“Na škole sa spoznal so svojím budúcim kolegom Daveom Murrayom: „Bol z toho istého cesta ako ja.“ Bol to Dave, ktorý ako prvý povzbudzoval Adriana, aby si kúpil gitaru. „Veď keď Dave priniesol do školy svoju vlastnú gitaru, obklopilo ho množstvo dievčat.“ Podotýka. „Pravidelne sme hrávali spolu na gitaru, a tak sme sa rozhodli, že si založíme svoju vlastnú skupinu.“ „Myslel som si, že budem rocková hviezda.“ Smeje sa a dodáva: „Všetko to vyzerá tak jednoduché, keď ste stále v škole.“

Čakalo ho však drsné prebudenie. A budúca rocková hviezda striedala veľké množstvo zamestnaní s biednymi koncami: zvárač, mliekar... „Zvykol som si jednoducho len čakať, až ma vyrazia alebo som toho mal dosť a odišiel som sám – obvykle vtedy, keď sa blížili ďalšie vystúpenia.“ Skupina, ktorú spolu s Daveom založil, Evil Ways, sa premenovala na Urchin. „Dave prišiel a odišiel“ spomína Adrian. „Hral so mnou, potom s Iron Maiden a zase so mnou a zase s Iron Maiden. Bolo to pravdepodobne len otázka času, kedy sa s Daveom opäť dáme dohromady.“

Našťastie pre Adriana skupina, v ktorej sa s Daveom opäť stretol bola Iron Maiden. Príchodom do skupiny v dobe nahrávania druhého albumu Killers, Adrian dokázal, že nie je len jednoducho schopnou náhradou Denisa Strattona, ale i podľa slov gitaristu Davea Murraya, je i najlepším partnerom, ktorého Iron Maiden v tej dobe mal.

Keď v roku 1990 Adrian opustil skupinu a pokračoval vo svojej sólovej kariére (v období 1997-1999 spolupracoval aj s Bruceom Dickinsonom) na jeho sólových albumoch, napriek niekoľko výborným nahrávkam, v súčasnosti priznáva: „Cítil som sa divne, nebyť už nikdy v skupine. Mal som na výber, buď pôjdem s nimi alebo svojou vlastnou cestou. V tomto období som si však uvedomil, akou veľkou súčasťou môjho života sú Iron Maiden a ako moc mi chýbajú.“ Tento pocit, ako sa neskôr ukázalo bol a je vzájomný. V roku 1999 sa spolu s Bruceom vrátil do kapely, kde pôsobí nepretržite až dodnes.